štvrtok 25. júna 2015

119. Week (22.6.-28.6.2015)

Pondelok , po tazkej noci ( ked stale mi vravela ze naco došla  a ....) som sa jej spytal ci ma chce psychicky vidierat, alebo co sa deje. Ona stale, ze nic. Tak som naschval sa dohodol ze dievcata idu same do mesta a ja s mamou. Mame sa stanleyho park pacil, pochodila vela a sa mi zdala zase v pohode, som si myslel  ze utorok  podla planu pojdeme do Seattle,  ako som mal v plane.

Pondelok večer sme este zbehli s kamaratom Marekom z kosic na pivo,  zobral som aj mamu aby nesedela na izbe - taktiez bola apokojna ze nie je sama.  Myslel som si ze vsetko je a bude dobre, ale utorok zase zmena ako hrom. Ze ona nejde ze nech ja idem s dievcatami do Seattle  ale ved nie som az taky chory na hlavu ze mamu si necham niekde v cudzom meste, co bez jazyka by sa stratila alebo ze by ma cely den preklinala :) Tak po ranajkach nastali troaku kriku a dohoda - smer spat do Edmontonu ! Sam som nalozil vsetle kufre spat do auta a nieco po 10:00 Vancouverakeho casu vyrazil na trip spat cca 1200km. Najest som im zastavil v Kamloops, siel som ja s mamou zase rozprávame  a ona sa ma spytala, preco sa teraz nikde nezastavime?

Som nevedel co mam povedat , ked sme mohli byt vo Seattle popozerat a namiesto 250km som mal pred sebou 1200, ale dobre vedel som ze lepsie  bude ak ja budem doma v Edmontone s mamou a dievcata poslem prec z domu nech si uziju vylet. Stredu odcestovali prec a ja s mamou som bol po obchdoch trosku prejst sa navaril som jej a myslim ze teraz je mama aj spokojna ;) poslali sme v jej mene pohladnicu jej mame, ta videl som ze sa jej aj paci. A ja viem ze aj dievčatá  na ceatach sa maju dobre! Stredu sme s mamou pobehali WEM velke molo, mama  bola prekvapena čo  vsetko moze sa nachadzat v nakupnom centre a tak isto vo stvrtok sme tam sli aby videla aj druhe poschodie . Kazdy den sme sa chodili prechadzat aby mala aj rekondicny pobyt nie len obchody  :) piatok  sme sli pozriet  velkosklad a v nom sme stretli mojich známych  slovakov a oni ze mam prist na kavu s mamou ku nim (skoro rovnake ročníky  su) takze si rozumeli , nakonec sme tam boli do vecera ! V sobotu sme boli v parku na prechadzku a vecer sme boli na plavarni a pochvalovala si to mama co som bol rad. Vecer trosku na mna zase vyskocila, ze preco spomynam otca (zase som nevedel co mam povedat, az som ostal zhrozeny ako vie sa znervoznit na otcovi.) Rano v nedelu som jej povedal, ze z mojich ust o otcovi ona pocut uz nebude, nikdy o otcovi pred nou nic nepoviem, aby bola spokoona!

V nedelu sme dostali pozvanie od Janki a Milana, ze mame prist ku jej synovy nakolko ze bude posedenie a aby mama prisla na ine myslienky a aby bola so svojimi rovesnikmi, takze sme tam boli, spoznal som novy jeden slovensky par (ujo emigroval v 1986 a zena je uz v Kanade 20 rokov, takze asik tak). Tento vselijaky vikend skoncil a od pondelka zarezavam v praci a uvidime, ako to bude znasat mama sama doma!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára