V utorok v praci zase, psychiatria ale co uz, po praci som chcel ist ze pojdem zabehat, ale Jozi mi pise, ze doniesol mi z roboty na vecer pistol na nastrelovanie klincov, takze som daval dokopy trosku listy v basemente, maloval som a nesiel som behat ani bykovat.
V stredu rano do lokomotivy, potom zase office poriesit par veci, potm zase lokomotiva a potom zacal pozerat, ze chlapec ktory kreslil nam schemu dal schemu doskratu! Takze som poobede prerabal jeho pracu! Zajtra smer Innisfail o 6.00 takze v praci sa akoze vela neporobi, ale porobime nieco na lokomotive aspon verim.
Štvrtok sme mali zase pracovné stretnutie na lokomotíve v Innisfail, zase som sa narobil ako kôň a viem ze ma čakáju tam dlhé hodiny.
Piatok som sa snažil skôr odísť z práce, aby som sa čo skôr dostal smer Edmonton a mohol navštíviť našich známych. Došli sme tam okolo 19, večer som ešte stihol navariť segedinsky gulas a mohlo sa ísť spať.
V sobotu po raňajkách som sa pustil do varenia kotlioveho guláš a vonku na ohni, veľmi dobre sa varili a navaril som cez 20litrov, ale všetkým chutilo co je základ. Večer ľudia pili a ja co nepijem sa mi až zle občas pozerá ako sa vedia ľudia rozbiť.
V nedelu po raňajkách sme si dali pekných 22 km na bicykli, potom sa šli pomáhať jednému susedovi so sadenim stromčekov, čas v prírode ktorý beží rýchlo a človek si stále nájde co robiť. Zajtra sa ide smer Calgary a zase rovnaký stereotyp v praci ale co uz.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára