120. Week (29.6.- 5.7.2015)

A mame tu posledny junovy tyzden, deti v skolach v Kanade uz maju prazdniny od piatku a ja mam kratky tyzden, lebo robime len dva dni, potom v stredu statny sviatok a potom zase dva dni. Verim, ze mama doma vydrzi sama! Cely den bolo pocasie na ....., ustavicne prsalo, takze som si zmyslel, ze ked mi vyhorela ziarovka na svetlomete auta, takze si pojdem kupit a aspon nieco uzitocne urobim v dany den! Takze pondelok som si vymenil ziarovecku a opat svietim oboma svetlami.

Utorok rano som chcel ist behat, ale ked som stal prsalo, takze z mojho planu ustupilo - tiez clovek nerad by prechladol, resp. ochorel a potom sa budem davat dokopy dlhsie ako 30 minutovy beh. Poobede som niekde zbehol s mamou do obchodu na nejaku zeleninu , trosku navaril a som sa chystal ze stredu ked mame volno, ze niekde pojdeme.

V stredu bol Canada Day (statny sviatok), vsetci hrdy ze su Kanadania - nekedy by som povedal, ze az velmi su pysny na to (napr. filipino, Cinan a pod. :), co ma stale zaskoci ze ludia sa kupu vo fontanach, na SVK to robia len cigani a tu vsetci (podotykam, ze vsetci maju vzdy plavky). Rano sme sli pozriet bizoni, bolo zamracene takze vsetke bizony boli na jednej luke, ked ich nebolo medzi 50-100ks tak ani jeden, tolko som este tam pokope nikdy nevidel! V meste vela ludi, lebo vsade bol nejaky program kvoli statnemu sviatku.

Stvrtok rano som si bol zabehat cca 6km, behalo sa mi dobre, ale zachvilu musim aj sprinty natrenovat ... jaj cim clovek starne, tym horsie sa mi pripravuje na tie testy, vek neoklames a zaroven ani trening! V praci nastalo crazy obdobie, strasne vela treba dokoncit resp. pozmenit ale najvacsi problem je, ze najstarsieho designera poslali na stavbu, team leadrovi sa narodil syn a nikto Ti nema ako poradit, oh my god, ale verim, ze zaciatkom tyzdna bude aspon team leader spat a nejakym sposobom podokoncujem veci, co nahadzali na mna! Inak po praci som mal relaxik a to ma najviac tesilo :)

Piatok rano som si skusil v priprave 12 krat 150metrov (medzi garazmi beham - stvrtok som si to nameral), na moje prekvapenie slo to celkom dobre mozno bez problemov by som dal aj 14 alebo az 16, ale nechcem nic silit do 9. augusta mam cas nasperkovat formu, zase citim ze je leto lebo rifle zo mna padaju :) Vecer som len oddychoval, nic nerobil a cakal na sobotu, kedy konecne uvidim Domku.

Sobotu som zobral mamu na prechadzku a vecer na plavaren, strasne si plavaren pochvalovala, to ma tesilo :) Vecer sme sli spat, ale vela sme nenaspali, ked nieco okolo 3.40 hod. som mal nastaveny budik, aby som im spravil kavu a pekne odniesol na letisko. Z letiska sme dosli a som este zaspal :) poobede som som dve zapasiky, trosku som si pobehal. Bolo mi smutno, ze som sa velmi snazil aby sa mama dobre citila a moja snaha bola na zmar :( Nevadi, hlava hore si vravim, ze bude dobre a nemam sa za co hanbit!

119. Week (22.6.-28.6.2015)

Pondelok , po tazkej noci ( ked stale mi vravela ze naco došla  a ....) som sa jej spytal ci ma chce psychicky vidierat, alebo co sa deje. Ona stale, ze nic. Tak som naschval sa dohodol ze dievcata idu same do mesta a ja s mamou. Mame sa stanleyho park pacil, pochodila vela a sa mi zdala zase v pohode, som si myslel  ze utorok  podla planu pojdeme do Seattle,  ako som mal v plane.

Pondelok večer sme este zbehli s kamaratom Marekom z kosic na pivo,  zobral som aj mamu aby nesedela na izbe - taktiez bola apokojna ze nie je sama.  Myslel som si ze vsetko je a bude dobre, ale utorok zase zmena ako hrom. Ze ona nejde ze nech ja idem s dievcatami do Seattle  ale ved nie som az taky chory na hlavu ze mamu si necham niekde v cudzom meste, co bez jazyka by sa stratila alebo ze by ma cely den preklinala :) Tak po ranajkach nastali troaku kriku a dohoda - smer spat do Edmontonu ! Sam som nalozil vsetle kufre spat do auta a nieco po 10:00 Vancouverakeho casu vyrazil na trip spat cca 1200km. Najest som im zastavil v Kamloops, siel som ja s mamou zase rozprávame  a ona sa ma spytala, preco sa teraz nikde nezastavime?

Som nevedel co mam povedat , ked sme mohli byt vo Seattle popozerat a namiesto 250km som mal pred sebou 1200, ale dobre vedel som ze lepsie  bude ak ja budem doma v Edmontone s mamou a dievcata poslem prec z domu nech si uziju vylet. Stredu odcestovali prec a ja s mamou som bol po obchdoch trosku prejst sa navaril som jej a myslim ze teraz je mama aj spokojna ;) poslali sme v jej mene pohladnicu jej mame, ta videl som ze sa jej aj paci. A ja viem ze aj dievčatá  na ceatach sa maju dobre! Stredu sme s mamou pobehali WEM velke molo, mama  bola prekvapena čo  vsetko moze sa nachadzat v nakupnom centre a tak isto vo stvrtok sme tam sli aby videla aj druhe poschodie . Kazdy den sme sa chodili prechadzat aby mala aj rekondicny pobyt nie len obchody  :) piatok  sme sli pozriet  velkosklad a v nom sme stretli mojich známych  slovakov a oni ze mam prist na kavu s mamou ku nim (skoro rovnake ročníky  su) takze si rozumeli , nakonec sme tam boli do vecera ! V sobotu sme boli v parku na prechadzku a vecer sme boli na plavarni a pochvalovala si to mama co som bol rad. Vecer trosku na mna zase vyskocila, ze preco spomynam otca (zase som nevedel co mam povedat, az som ostal zhrozeny ako vie sa znervoznit na otcovi.) Rano v nedelu som jej povedal, ze z mojich ust o otcovi ona pocut uz nebude, nikdy o otcovi pred nou nic nepoviem, aby bola spokoona!

V nedelu sme dostali pozvanie od Janki a Milana, ze mame prist ku jej synovy nakolko ze bude posedenie a aby mama prisla na ine myslienky a aby bola so svojimi rovesnikmi, takze sme tam boli, spoznal som novy jeden slovensky par (ujo emigroval v 1986 a zena je uz v Kanade 20 rokov, takze asik tak). Tento vselijaky vikend skoncil a od pondelka zarezavam v praci a uvidime, ako to bude znasat mama sama doma!